Ľudia sa od dávnych čias usádzali v okolí riek, jazier alebo prameňov. Jednoducho tam, kde bola k dispozícii voda. Životodarná pramenitá voda. Mnohí z vás pravdepodobne vedia, aké osviežujúce je dať si po dlhej ceste pár dúškov takejto vody. Malé studničky však obohacujú našu krajinu nielen o možnosť napiť sa z nich, ale sú jej pevnou súčasťou od chvíle, keď sa o ne človek začal starať.
(Prírodná) Studienka
V krajine môžeme nájsť stovky studničiek v mnoho podobách. Či už sa jedná o drobnú priehlbinu, kde vyviera prameň, alebo o trubku z ktorej srší voda, vždy záleží na našom cite, azda do súčasného vizuálneho a technického stavu studienky zasahovať.
U malých studničiek stačí často spraviť iba základnú údržbu, položiť stupienky z kameňov alebo dreva, aby sa zabránilo rozbahneniu okraja, a vyčistiť dno. Pokiaľ chceme, aby ľudia k studničke prichádzali, môžeme nainštalovať smerovníky. Ak si to situácia vyžaduje, môžeme studničku zastrešiť, spevniť jej boky, na dno umiestniť filter z kameňov alebo okolo nej vytvoriť sedenie či informačnú tabuľu. Tieto opratrenia samozrejme sa nezaobídu bez súhlasu vlastníka a správcu lokality, prípadne ďalších povolení.
Studnička s murovanou konštrukciou
Hlavne studničky na významných miestach, v obciach alebo studničky s nejakou povesťou boli doplnené kaplnkou, sochou alebo stavbou, ktorá jej význam v okolí zvýrazňovala.
Pokiaľ nie sme odborníci na rekonštrukciu pamiatok, tak sa takýmto studničkám, s výnimkou základného vyčistenia, radšej vyhýbame. Alebo si zaistíme odborný dohľad, ktorý celú akciu riadi.
Veľa takýchto studničiek je vyhlásených za pamiatku. Vždy preto na príslušných úradoch zistíme informácie o údržbe a možnostiach opravy.
Starostlivosť o studničky
Pokiaľ by sme sa chceli venovať starostlivosti o studničky viac, je rozumné dohodnúť sa s vlastníkom alebo alebo správcom pozemku.
Informácie o vlastníctve pozemku možno zistiť niekoľkými spôsobmi:
Vyhladáme pozemok, kde sa studnička nachádza a následne aj adresu majiteľa. Katastrálny úrad tieto informácie poskytne online alebo v ich pobočkách. Podrobnejšie informácie o konkrétnej studničke môžeme získať od miestnych obyvateľov žijúcich v okolí studničky, na miestu príslušnom úrade alebo mestskom úrade. Lesné studničky tiež často spravujú lesní hospodári, prípadne správci chránených území.
Na väčších úpravách a zásahoch do studničiek a ich okolia je treba sa dohodnúť s príslušným vodoprávnym úradom. Vo väčšine prípadov s tým nebýva problém a súhlas od vlastníka aj úradu získame.
Vyčistenie dna
Vyčistenie dna studničky od napadaných a naplavených nečistôt vykonávame ako prvú činnosť. Jedná sa predovšetkým o listy, plody, vetvičky, trávu ale napríklad aj rôzne bezstavovce.
Veľmi opatrne môžeme vybrať aj mäkké usadeniny na dne studničky. Niekedy na to stačí aj ešus, ale lepšie je bežne dostupné náradie ako napríklad murárska naberačka alebo veľká lopata. Musíme pritom dávať pozor, či na dne studničky nie je filter z kamienkov. Pokiaľ áno, kamienky vyberieme, odstránime nečistoty na dne a následne buď vložíme kamienky pôvodné (po prepláchnutí), alebo použijeme kamienky nové.
Tento filter sa dá vytvoriť z kamienkov nazbieraných v okolí alebo kúpiť štrk, ktorý zoženieme v stavebninách alebo hobbymarketoch. Kamienky vrstvíme po celom dne do výšky približne 10 cm.
Jednoznačne najzásadnejšie pravidlo, ktoré musíme dodržiavať a ktoré platí pre všetky studničky: Pri čistení studničky neprehlbujeme dno! Pri neodbornom prehlbovaní dna môžeme poškodiť jej nepriepustnú vrstvu a voda sa nám môže strati.
Pokiaľ bude vyčistenie dna predstavovať jedinú našu úpravu, potom zároveň spriechodníme odtok vody zo studničky a upraceme jej okolie. Sú to jednoduché činnosti, kde stačia ruky, rukavice, dobré topánky, pílka, nožnice, hrable, prípadne motyka.
Steny studničky
Steny studničky môžu byť aj len zo zeminy prerastenej rastlinami. V takom prípade len ľahko očistíme okraje, aby sme nezničili ich prírodný tvar. Z prístupovej strany upravíme zeminu tak, aby sa jej okraje netrhali do vody. Možností je veľa. Položenie plochých kameňov ako stupienkov, vysypanie drobných kamienkov, ale aj položenie slabších polienok či vytvorenie hrádze (položené zväzky vetvičiek). Pokiaľ do studničky vrastajú drobné korene, zvyčajne ich neodstraňujeme, prípadne ich len skrátime. Korene obmedzujú eróziu bočných stien studničky a naviac aj filtrujú vodu.
Steny studničky spevňujeme rôznym materiálom, aby sa do nej nedostávala zem, nerozbahňovalo jej okolie, prípadne aby slúžili ako základ pre strechu studničky. Najčastejšie používame kameň zozbieraný z okolia. Pri jeho skladní je potrebné, aby základná rada bola položená na stabilnej podložke – niečo, čo rozloží váhu tak, aby sa neprerazilo dno studničky. Kamene v jednotlivých radách pokladáme plochou stranou dolu, vzniknuté medzery vyrovnáme drobnejšími kameňmi. Ďalšiu radu pokladáme “na väzbu”. Končíme vrchnou radou, ktorá mierne vyčnieva nad okolitý terén. Kameň zvyčajne pokladáme “na sucho”, teda bez malty alebo betónu. Niekedy môžeme špáry medzi kameňmi vyplniť ílom, aby do studničky pri daždi nepretekala voda. Popri kameňoch sa dá na spevnenie stien studničiek použiť aj drevo. Dubové jadro vydrží najdlhšie, ale najčastejšie staviame z toho, čo je k dispozícii. Existuje mnoho spôsobov použitia dreva – od naukladaných klátov až po dosky alebo fošne. Nemali by sme zabúdať na odstránenie kôry z celej dĺžky dreva, aby nám dlhšie vydržalo Na spevnenie stien studničiek môžeme použiť aj iné stavebné materiály – tehly, tvárnice, betónové výrobky atď. Vždy však musia byť certifikované na použitie v mokrej alebo pitnej vode.
V niektorých prípadoch používame betónovú drť. Buď segmentovú, zvyčajne vyrobenú z piatich častí, ktorá do seba zapadá do „zámkov“ alebo celé, kruhové. Ich použitie je obmedzené možnosťami prepravy a fyzickou silou staviteľov.
Zastrešenie studničky
Zastrešenie má význam, keď nechceme, aby do studničky padalo lístie alebo iný organický materiál. Zastrešenie môže mať rôzne podoby. Od voľne zloženej striešky z kameňa do kupoly cez drevené striešky rôznych tvarov až po murované striešky z kameňa, tehál alebo iných materiálov.
Veľkosť strechy volíme úmerne veľkosti studničky a používame čo najmenej umelého materiálu. Napríklad plechové, asfaltové alebo plastové šindle atď. nielenže nie sú vhodné do prírodného prostredia, ale časom sa začnú rozkladať a uvoľňovať toxické látky do okolia studne.
Zvyčajne si vystačíme so strechou z dosiek, ktoré ošetríme vhodným náterom (napr. dreveným dechtom).
Čo s vodou pri oprave
Musíme si uvedomiť, že voda v studničkách je spravidla náchylná na mnohe znečistenia, ako prírodného charakteru, tak vlivom človeka. Ako ďaleko môže byť voda v studničke závadná sa dá na základe skúsenosti predovšetkým podľa toho, ako vyzerá jej okolie. Znečistením vody riasami, neďaleké smetisko, uhynuté zvieratá, blízkosť priemyslových či zemedeľských prevádzok nám dávajú signál, aby sme vodu radšej nepili. Takisto takto opatrní by sme mali byť v prípade, že sa studnička nachádza v blízkosti kališťa zvierat, mokrade so stojatou vodou, rozsiahlej poľnohospodárskej plochy s intenzívnou rastlinnou či živočíšnou výrobou a pod. Nezriedka do studničky prenikajú fekálne vody z obce, chatových oblastí.
Pokiaľ sa v okolí nenachádza žiadne z potencionálnych rizík, tak môžeme vodu s obozrenosťou piť, ale radšej ju ošetríme prevarením. Ak by sme chceli vodu zo studničky piť pravidelne, tak musíme jednoznačne zaslať jej vzorku na rozbor.
Či je voda v studničke pitná, alebo lepšie povedané „zdravotne nezávadná“, môžeme zistiť jedine laboratórnym rozborom. Taký rozbor zaisťuje mnoho akreditovaných laboratórií. Ich zoznam získame na Štátnom zdravotnom ústave alebo na krajskej hygienickej stanici. Myslime však na to, že rozbor vody odpovedá tej chvíli, kedy bol vykonaný odber.