Hmyzí hotel
Okrem známej včely medonosnej existuje veľa ďalších druhov včiel, ktoré nežijú v kolóniách. Voláme ich včely samotárky, ide o skupinu blanokrídleho hmyzu, ktorý žije samotárskym, avšak rozmanitým spôsobom života. Väčšina z nich hniezdi v rôznych dutinách a štrbinách (napr. starých stromoch). Vplyvom nedostatku týchto prirodzených stanovíšť ubúda aj počet týchto včiel. My im však môžeme ľahko vytvoriť takzvaný hmyzí hotel.
Ide o jednoduchú drevenú konštrukciu vyplnenú rôznym materiálom obsahujúcim dutiny o priemere 3–8 mm. Môžu byť z dutých stebiel, ale aj predvŕtaného kusu dreva alebo ne/pálenej tehly. Čím rozmanitejšie, tým lepšie. Možností je celá rada a výsledok záleží na našej kreativite. Nesmieme iba zabudnúť, že dutinky musia byť nepriechodné. To znamená, že zadná stena hmyzieho hotelu musí být plná.
Tento úkryt môžeme umiestniť kamkoľvek nad zem. Včielky po určitej dobe hotel nájdu a budú ho pravidelne obsadzovať. Na obranu proti predátorom môžeme na prednú stenu umiestniť králičie pletivo, ktoré zabráni vyťahovaniu lariev a stebiel z hotelu.
Čmelín
Čmeliaci sú schopný na naších záhradách opeľovať rastliny pri o mnoho nižších teplotách ako včely. Mnoho matiek čmeliakov ale na jar nenájde vhodný úkryt na zahniezdenie a následne hynú.
Čmelín by mal spĺňať niekoľko základných parametrov. Ide v podstate o drevenú kocku alebo kváder o rozmeroch približne 30 × 30 × 30 cm s odnímateľnou strechou aby sme mohli čmelín po sezóne pohodlne čistiť. Za vstupným otvorom je dôležitá rúra (alebo chodbička), ktorá simuluje prirodzené hniezdo a tiež chráni čmeliaky pred predátormi. Nemali by sme zabudnúť na odvetrávanie formou malých dierok pri streche alebo väčšieho otvoru prekrytého sieťkou. Vnútro čmelínu vystelieme nejakou plsťou (ovčia vlna, ľan, konope).
Pokial chceme „uloviť“ matku do čmelínu, musíme umiestniť čmelín nízko k zemi, pretože čmeliaci spravidla využívajú rôzné nory po hlodavcoch.
Ježkovník
Ježkovia zvyčajne prezimujú v hromadách lístia. Ak im však chcete zimovanie uľahčiť, môžete im vytvoriť ježkovník. Ide o búdku o rozmeroch približne 30 × 30 × 30 cm s chodbičkou o velikosti 20 × 15 × 50 cm.
Celý ježkovník sa umiestni na zem a zasype sa hromadou lístia tak, aby vyčnieval iba otvor do chodbičky. Je vhodné vnútrajšok čiastočne vyplniť senom alebo listami, aby sme ježkom ušetrili prácu.
To im nielen uľahčí prezimovanie, ale v tomto úkryte budú s radosťou vychovávať aj svoje mláďatá. A to s väčšou úspešnosťou ako v „obyčajnej“ hromade lístia.
Hadník
Ako sa zbaviť nežiaducich hlodavcov? Založte hadník a prilákajte na svoj pozemok užovku obojkovú. Hady sa totiž neostýchajú a dostanú se priamo do nôr, z ktorých vyberajú aj mláďatá. Tým výrazne znížia počty hlodavcov. Obzvlášť pri problémoch s hrabošmi sa toto opatrenie vrelo odporúča.
Na prvý pohľad vyzerá hadník ako väčší kompost s pôdorisom 2 × 2 m. Steny hadníka môže tvoriť buď pletivo s okami 3 × 3 cm alebo nejaké trámy, medzi ktorými je medzera tri centimetre – aby sa tadiaľto pretiahli užovky, avšak nie už predátori, ktorí sa živia ich vajíčkami.
Na dno ohradeného priestoru umiestnime vetvičky rôznych veľkostí, na to vrstvu papiera, potom opäť vrstvu vetvičiek a papiera a na to organický materiál – zeminu, trávu, listy, piliny a pod. Toto vrstvenie opakujeme znovu a znovu, pokým nenaplníme celý hadník.
A potom už len čakáme. Prvý rok se zvyčajne nič nedeje. Druhý rok môžeme vidieť rôzne bezstavovce, prípadne jašteričky. Až po dvoch rokoch od založenia hadníku môžeme nachádzať vajíčka užovky – pripomínajúce pingpongové loptičky. To je zároveň chvíľa, kedy sa môžete rozlúčiť s hrabošmi a ďalšími hlodavcami, ktoré už na svojom pozemku neuvidíte.
Suchá stena
Hromada kameňov predstavuje pre veľa živočíchov cenný biotop. A pokiaľ by ste chceli z tejto hromady vytvoriť užitočnú stenu, ktorá nám pomôže napríklad spevniť svah, oceníme to aj my. Jedná se o prvok, ktorý býval v našej krajine pomerne bežný a môžeme ho ešte dnes vidieť na mnohých miestach. Suché steny, plochy kameňov a štrbiny medzi nimi využíva mnoho druhov plazov a hmyzu.
Stavba suchej steny nie je zložitá, ale je veľmi zdĺhavá. Aby sa nám zo steny nestala veľmi rýchlo znova hromada kameňov, musíme ukladať jednotlivé kamene tak, aby boli na seba viazané – Kamene v každej ďalšej rade prekrývajú medzeru medzi kameňmi pod nimi. Zároveň je treba čo najviac medzier vyplniť menšími kameňmi, aby nemal žiadny kameň tendenciu pohybovať sa. Vyžaduje to pečlivé preberanie kameňov a pripomína to zložité puzzle, alebo skôr tetris. Výsledok však rozhodne stojí za to!
Barlička pre dravcov
Veľmi užitočným nástrojom v krajine bez solitérnych stromov môžu byť barličky pre dravcov. Najjednoduchšou formou inštalácie predstavuje uvedený obrázok. Dôležité jepoužiť k zatlčeniu do zeme kôl z odolného dreva (dub, agát), aby sme nemuseli barličku každé dva roky opravovať alebo meniť. Obzvlášť v krajine s premoženými hlodavcami môže tento prvok pomôcť s ich redukciou.
Kríky
Ľudia dnes majú radi prehľadnú a udržiavanú krajinu, čo kríkom nesvedčí. A nesvedčí to potom ani veľa druhom živočíchov, ktorý pre svoj život krovinné poschodie potrebujú. Čo je pre nás prehľadná a uprataná krajina, je pre veľa druhov nebezpečná krajina, kde sa nemôžu schovať. Preto je veľmi dôležité sadiť kríky, ktoré spravia krajinu pre veľa živočíchov bezpečnejšou. A ani človek nemusí prísť skrátka. Môžeme si zasadiť napríklad drieň, hloh alebo mirabelku s jedlými plodmi alebo napríklad klokoč, ktoré sa tradične využívali na výrobu koráliek (nielen) rúžencov. Ideálne je vysadiť kríky medzi stromy v rôznych alejach a stromoradiach okolo poľných ciest.
Kvetnaté lúky
V mestách a obciach sú stovky hektárov trávnatých plôch. Mnohé z nich sa musia v lete niekoľkokrát kosiť a zavlažovať. Pokiaľ by sme sa na také plochy pozreli optikou rôznych živočíchov, pripadali by nám ako zelená púšť.
To si však už veľa starostov a lokálnych spolkov uvedomuje, a tak môžeme pozorovať narastajúci trend kvetnatých pásov na obecných pozemkoch. Čo je skvelá správa! Má to totiž hneď niekoľko efektov – miesta s kvetmi sa nemusia kosiť tak často (zvyčajne iba dvakrát do roka), krása kvetov rozjasní každý pozemok, poskytujú úkryt aj pastvu rôznym opeľovačom a ďalším bezstavovcom . Na trhu existuje množstvo “lúčnych zmesí”, takže výber je veľmi široký, ale mal by byť prispôsobený lokálnym podmienkam. Vysávať kvetnaté lúky na ťažších a vlhších pôdach je lepšie na jar, pre pieskové suché pôdy je skôr lepšie výsadba na jeseň.